Zafúkal vetríček

1.

Zafúkal vetríček, šípový keríček, zafúkal v panskom poli.

Zafúkal, zašumel, akoby rozumel, že mňa moc srdce bolí.

Tam, pod tým kerečkom šípovým, zdal sa mi celý svet ružový.

Keď rosa padala, čo si mi šepkala, to nikomu nepoviem.

Len spomeň na svoju mladosť, aspoň na jediný deň.

Keď sme si robili radosť, ty mne a ja tebe len.

Hviezdičky svietili, akoby cítili, že ma rada máš,

že mi lásku dáš.

2.

Než sme sa nazdali, snehy nám zaviali aj ten náš ružový ker.

Že sa nám vráti zas, tej našej lásky čas, tomu ty nikdy never.

[:V sále, keď muzika zahrala, ty si mi v náruči plakala,

spomienka zamrazí, keď v očiach cez slzy, ty si mi povedala.:]