Milá moja

Krafta

1.

V srdci mi voľačo šepce, že sa mi dievča hnevá.

Za mňa že sa vydať nechce, neviem, čo to znamená.

Veď len k nej som chodil, do tanca som ju vodil,

prstienok jej daroval.

Preto snáď, že som jej líčka málo celoval.

Milá moja, premilená moja, dávno ma už sužuješ.

V záhradke ti rozmarínčok vonia, pierko mi nehotuješ.

Keby som ťa nemal tak v láske, dal bych srdce hneď inej kráske.

Milá moja, premilená moja, prečo ma tak sužuješ?

2.

Dievčina, ty sa nazdávaš, že len ty vieš milovať.

Preto si s každým zahrávaš, nechceš sa mne venovať.

Keď za háj si zájdem, tam milú si ja nájdem, nie falošnú ako ty.

Potom snáď, nebudeš už viac robiť drahoty.