Koničku mij

1.

Koničku mij, dobryj, vranyj, do sersana popriahanyj, s potom oľatyj.

Po uboči jedľi ťahat, na koľina zavše padat, jak klad zadakyj.

[:Hojta, višta koničku, ťahaj totu jedľičku,

choc kropime obidvome s potom travičku.:]

2.

Och, Bože mij, jak tam v ľiši, či u žimi, abo v ľiti, tažka robota.

Vyhnala tam z domu moho, mene i koňa mojoho, veľika psota.

[:Doma veľka chudoba, holod, bida, choroba,

što korunka, choc vyderta, do domu dobra.:]

3.

Ňit pre koňa obročina, aňi v chyži kuska chľiba, ťažko to žyti.

Bo korunky vynešeny, krvopotňi zarobeny, treba pre ďitky,

[:Dorohe je jidžiňa i diťom oblečiňa,

nato žebym prepiv grajcar nemam sumiňa.:]

4.

Zajďi slonko za horičku, bo je rosa na koňičku, naj už skinčiť deň.

Zunovanyj koňik i ja, holod i smed nas ubijat, domu koňu žeň.

[:Ťažko to tak zrobiti, oboje sme dobity,

ľen s pomočom Pana Boha do domu priti.:]