Lúky, lúky, ej, vy brezňické lúky

Tekov

1.

Lúky, lúky, ej, vy brezňické lúky,

straťila son si prsťienok z ruky.

[:Ňebolí ma srce za prsťeňom,

ale son sa pohňevala s frajeron.:]

2.

Čakala son, ej, ňemohla son dočkať,

ňemal mi gdo moje líčka boskať.

[:Povec že mi, hvizdnatá obloha,

gu ktorej ten moj falešňík choďieva.:]

3.

Miluje dve, ej, ňevie, ktorú má ziať,

ňevie smutný, ktorú má zaňechať,

[:Jednu vezňe, druhá ho prekľaje,

veľkom žiaľi jeho srce zostaňe.:]