Rozum máme

H: Zdeněk Cón, S: Tibor Grünner

Keď sa to dievča mihne. srdcový sval ma pichne, triašku náhle mám.

Pýtam sa známych, reku, či na to lieku, koľko chcú zaň dám.

Nech poradia múdro, čím sa lieči cit, chcem sa pri tej kráske cítiť fit.

Aj keď som blízko sukne, srdce nech viac nemukne, nech ho chrání štít.

Rozum máme, ako je známe, má ho každý muž.

Lež pri dáme, keď ju zbadáme, prásk! a už je fuč.

Srdce potom nerozumne ale nežne stvára jednu hlúposť za druhou.

Liečil som tú chlapskú nemoc bezúspešne, bez rozumu lietam za tebou.