Zahrajce mi Raslavicke hudaci

Zahrajce mi Raslavicke hudaci,

ozdaj še mi moja mila navraci.

Zahrajce mi jeden čardaš abo dva,

bo už ve mňe moja duša umira.

Ked umira naj umira duša tva,

ňebul ši mi verni frajir i Buch zna.

Znaju ľudze i sam Pan Buch na ňebe,

že ja veľo vicerpela pre tebe.

Cerpela ja, cerpel i ti za voľu,

zašaľi tu medzi nami kukoľu.

Kukoľ rošňe od maľučka v cichosci,

škoda Bože našej vernej ľubosci