Janíčko žltovlas

Janičko žltovlas, čo ňechoďiš do nas
či sa mamki bojiš, či o mňa ňestojíš.
Mamki sa ňebojim, ľen o ťeba stojim,
ľen sa draha duša zlich jazikou bojim.
Tie ľudskie jazyke ostrie ako meče,
sekajú rubajú ale krv netečie.
Vychodí, vychodí ponad kostol hviezda,
čože sa ti milý moja krása nezdá.
Nezdá sa mi nezdá od istého času,
ako tvoje líčka pominuli krásu.