Už sa jedna ohrančaná dievka vydáva

1.

Už sa jedna ohrančaná dievka vydáva,

na kohože, na koho tie reči naháva.

Nahavá ich, naháva na najmladšiu sestričku,

na najmladšiu, na najkrajšiu, menom Zuzičku.

2.

Zahrajte mi, muzikanti, ešte raz vivat,

už ja idem od mamičky na ten dlhý čas.

Ja ďaleko preč idem, už ja viacej neprídem,

už ja viacej medzi vami bývať nebudem.

3.

Ešte sa vás, mamka moja, jedno spýtať mám,

či ja ešte, mama moja, s vami bývať mám?

Nie dcéruška, nie so mnou, dcérka moja nie so mnou.

Koho si si vyvolila, ten bude s tebou.

Zahrajte mi muzikanti ešte raz vivat

1.

Zahrajte mi muzikanti ešte raz vivat,

nebudem ja s mojou mankou už viacej bývať.

[:Zahrajte mi jeden marš, ta ja idem preč od vás,

na tú cestu, na deľakú na ten dlhý čas.:]

2.

Už sa jedna ohračaná diouka vydala,

na koho že ona svoje reči nahala,

[:nahala ich, nahala, na tú mladšiu sestričku,

na najmladšiu, na najsladšiu, menom Aničku.:]

3.

Keď sa ona aj vydala, to je ešte nič,

ešte bude mladšia sestra po tancoch chodiť.

[:Druhie budú tancovať, ona bude v kúte stáť,

máte sa ju hrdie diouke naobhovárať.:]

4.

A keď som ja aj na tanec neskoro prišla,

priam som sa, ja s mojím milým, vo dverách zišla,

[:a ja som nevravela a nerozkazovala,

aby pre mňa hrdá diouka na tanci stála.:]

5.

A keby to milý Boh dau, čo by ja kcela,

žeby moja závisnica v pekle zhorela,

[:ej, zhorela, zhorela, to by som jej prajela,

aby som z nej zajtra ráno popol videla.:]