Chodí milá po strnisku

1.

Chodí milá po strnisku, lomí rúčkami,

zabili jej bielu húsku medzi hŕbkami.

[:Čo si húska zvinila, keď ťa na smrť zabila

ruka neznáma.:]

2.

Neplač milá, nenariekaj, utri očičká,

nevedel som, že to bola tvoja husička.

[:Ja som si ju chcel odplašiť a od žítka odohnať,

drahá dušička.:]

3.

Nebolo ju treba plašiť ostrým kameňom,

dosť by jej bolo bývalo špatným pohľadom.

[:Bo od mrcha človeka, každý iba uteká,

to ti neverím.:]

Ach, z pondelka za ránečka

1.

Ach, z pondelka za ránečka odobrali Janíčka,

[:ach, z pondelka za ránečka odobrali Janíčka,

nikto väčšmej nenariekal ako jeho Anička.:]

2.

Neplač, milá, nenariekaj, veď ty moja nebudeš,

[:neplač, milá, nenariekaj, veď ty moja nebudeš,

pokiaľ z vojny domov prídem, ty ma čakať nebudeš.:]

3.

A keď bys ma aj čakala, aj tak mojou nebudeš,

[:a keď bys ma aj čakala, aj tak mojou nebudeš,

pokiaľ z vojny domov prídem, ty pre mňa stará budeš.:]