Chodila Anička smutná po háji

Trenčiansko

1.

Chodela Anička smutná po háji,

videla Janíčka na vraném koni.

[:Kde si sa tu Janko vzal,

čos ma verne miloval,

a pre ľudské reči si ma zanehal.:]

2.

Ja som ťa nenehal pre ľudské reči,

ale ťa nehali dve čierne oči.

[:Ja som sa na to díval,

keď ťa druhý objímal,

vtedy našej láske koniec ubýval.:]

3.

Povedz mi, Anička, čos taká bledá,

veď si ty bývala vždycky červená.

[:Očká sú ti skalené,

líčka sú ti zbledené.

Povedz mi, Anička, kto chodí k tebe?:]

4.

Veď si to Janíčko, veď si to ty ten,

čo si k nám chodieval každý Boží deň.

[:A teraz už nechodíš,

či sa rodičich bojíš,

a ja som, smutná som, že k nám nechodíš.:]

Chodela Anička smutná po háji

1.

Chodela Anička smutná po háji,

postretla šuhaja na samom kraji.

[:De si sa tu, šuhaj, zal,

čos` ma verne miluval,

čo si sa, šuhajko, na mňa nahneval?:]

2.

Ja som sa nehneval skrz ludské reči,

nechcelas` miluvať mé čierne oči,

[:a ja som sa ti díval,

čo ťa iný objímal,

tak sa našej lásce konec dokonal.:]