Hrmí, prší, zbúrené sú nebesá

1.

Hrmí, prší, zbúrené sú nebesá

a dážď veľký, až tak zhora leje sa.

[:Stojí milý u svej milej pod oknem,

otvor, milá, lebo celý premoknem.:]

2.

Prečo si ty, prečo si prv neprišeu,

pokým ešte taký veľký dážď neišieu.

[:Nemohol som, bránila mi mamička,

sama ona držala mi koníčka.:]

3.

Sama ona za uzdičku držala,

tak mi ona tichým hlasom volala.

[:Nejc k nej, syn môj, ja ťa za Boha prosím,

veď aj ja ti postielôčku otpravím.:]

4.

Nie to, mamka, nieto taká postieľka,

čo v nej leží moja verná frajerka.

[:Veď ma ona deväť razy bozkala,

ešte k tomu perečko mi uvila.:]