V tichom kupé

M. Nováčik "Maňas"

Pohoda, Topolčany

Refr.:

V tichom kupé sedím sám a stanice počítam

ráno v rychlíku na ceste domov k nám.

Na sedadle zlatý dážď, v hlave celý život náš,

z toho návratu dušičku malú mám.

1.

Keď zostanú slová zlomyseľné

trápne dlho vo vzduchu,

nemá človek pri odchode

pomyslenie zavýskať si juchuchú.

A už po schodíkoch schádzam,

o chvíľu zazvoním,

trochu šťastná, prekvapená,

obom vina odpustená a ten kameň,

čo ma ťažil, zahodím.

2.

Z bájok vieme, že ísť dvaja tvrdohlaví

nesmú naraz lavičkou,

inak skončí, keď sa stretnú hlavy,

hrkútanie Janka s Aničkou.

A už po schodíkoch schádzam,

o chvíľu zazvoním,

trochu šťastná, prekvapená,

obom vina odpustená a ten kameň,

čo ma ťažil, zahodím.