Stroskotanci

Dušan Franců

Rolničky, 1994

1.

Do stôp v blate lístie znieslo

jeseň z mokrých konárov,

márne po nich niekto pôjde,

márne padne únavou.

Kto ich spravil, niekam zmizol,

stopa dávno vychladla,

zdrhol z potopenej lode,

z horiaceho lietadla.

2.

Loďky stroskotancov blúdia

morom plným zlatých rýb,

nikde žiaden pustý ostrov,

nik tam aj tak nechce žiť.

Ešte chvíľu budú hľadať

tam, kde už len slabne vír,

ostal iba lodný denník,

vietor stránku otočil.

3.

V riekach jarné kryhy tajú,

stopy búrka zahladí,

duše stroskotancov majú

svoje tajné poklady.

Možno malú triesku z loďky,

možno strelku z magnetu,

aby ukázala správne,

keď sa cesty popletú.