Stromy, tie sú ako stvorené

Edo Mráz "Ďateľ"

Lesní škriatkovia, Kozárovce

1.

Stromy, tie sú ako stvorené na to,

aby dlho čakali,

potom zrazu vtáci, tí malí tuláci,

do korún im piesne votkajú a sú šťastné.

Refr.:

Ja som čakal ako strom, bili jarné mrazy, hrom,

iní zvädli nedočkaví a mne svitol čas,

ja som začul cinknúť hlas na svitaní.

2.

Človek ten sa ľahko unaví,

nevie vyčkať chvíľu pravú,

spolu s vtákmi letí chvíľa plná kvetín,

treba vyčkať, kým sa objaví pred brieždením.

Refr.:

3.

Ty si ešte snila ranný sen,

keď sa slnko skvelo v korunách,

a v tom som uvidel za šumenia krídel,

že ti slnko sadlo do vlasov, niet viac mrakov.

Refr.:

4.

Celý les sa tebou trbliece,

neviem sa ťa dotknúť, aj keď smiem,

možno iba prejdeš, šepneš Boh ťa poteš,

možno povieš: “Ja som tvoja jar”, horí mi tvár.

Refr.: