Staničná

M. Nováčik "Maňas"

Pohoda, Topolčany

1.

Perón je plošinkou, kde končia schody mesta,

tam sa zem naposledy s nohou pozdraví,

pozná mávanie, slzy, sľuby aj gestá,

ľahké bozky aj vozňov ťažké nápravy.

Odtiaľ je diaľka na skok a nekonečno

o pár kilometrov ďalej len.

Tam lavička sníva o novom laku

ten svoj vysedený večný sen.

Refr.:

Bufetík s kráskou bývalou,

polnočná šanca pivárov,

výpravca s šiltkou obdratou,

svedok lúčení aj návratov,

korzo mladých partií, javisko opileckých árií

vlak čakajúci regrútov,

kvetináč s astrou zvädnutou.

2.

Perón je plošinka, kde sa končia schody mesta,

tam sa zem naposledy s nohou pozdraví,

tam sa začína aj končí tulákov cesta

tam sa občas čosi rozladené napraví

Odtiaľ ...tam amplion sníva o novom klobúku

ten svoj dlhý zachrípnutý sen.