Prázdny rám

Kamion, Trnava

On:

prázdny rám mávam večer pred očami,

pohľad mne tak známy.

pravdu máš, vravíš, že som asi čudný,

miestami až nudný.

Ona:

Ja však mám pocit zázračný,

je náš život náhle priezračný.

Spolu:

A tak preto váham, láska je to práve,

čo máme mať, keď nám život dáva,

prečo máme mať sklamanú tvár,

keď sa ti tvoj prvý smiech už na perách stráca.

Ona:

Ty vieš sám, je to s tebou jednoznačné,

avšak nie tak strašné.

Keď ťa mám, že sú chvíle pre mňa bežné,

miestami tak nežné.