Pomaly ma neste nohami dopredu

Marián Nováčik "Maňas"

Pohoda, Topoľčany

1.

Pomaly ma neste nohami dopredu.

Kto by to bol čakal, čo mi všetci vyvedú.

Keď raz prestane sa všetko dariť

a cesty nikam nevedú a tak známym oznámte,

že natiahlo ma od jedu.

2.

Pri vojenskom presune

mi jeden s tankom načal dom.

Nikto nebol doma,

len sám som ticho sedel v ňom.

Drgol rovno do tej steny,

o ktorú som bol opretý.

Kvôli krížom nebudem môcť

ani na márach byť vystretý.

3.

Moja drahá dcérka v Blave chodí do školy,

oznámila mi, že budem mať zaťa z Angoly.

Tak jej do výbavy strúham oštep

a tkám sieť proti moskytom

a všetky diely Tarzana si čítam popritom.

4.

Mladší syn si punkom pritvrdzuje pubertu,

pruhované vlasy, cvokovaný hubertus.

Minule chcel odísť z domu,

vraj za buchtou ako obrázok,

tak sa mu hneď ušlo jeho vlastnou reťazou.

5.

Potom som ležal doma po otrave hríbami,

v stolíku som naďabil na list nedopísaný.

Adresátovi menom “darling”, žena v liste o mne hovorí:

“To je len taký Ďuro, čo furt chodí do hory.”

6.

V zúfalstve ma trklo, že si niekam vyrazím,

možno v cudzom svete raz na šťastie narazím.

Čakal som devízový prísľub, no nejakou zámenou

ležal v schránke úmrtný list na moje meno.

7.

Pri zapálených sviečkach robím do truhly nácviky.

Už som ozaj tuhý, mám na to papier z matriky.

K radostným slzám krokodílím dojmem našu susedu,

keď ma budú von vynášať nohami dopredu.