Kamarátka z pavlače

M. Nováčik "Maňas"

Pohoda, Topolčany

Ona:

Rástli sme spolu, bŕkali hore dolu,

vôkol nás lietal krik a smiech.

On:

Vedeli, že žihľava páli,

na povale sa spolu potme báli

a nemali starosti o druhý breh.

Refr.:

Kamarátka z pavlače,

aj tak ťa mám najradšej, aj tak, aj tak.

Už sme k tomu dospeli,

že sme tuším dospelí, aj tak, aj tak.

Postavme sa vedľa seba,

natrime si horčicový chleba

a potom bežme spolu na Winetoua do kina.

On:

Keď už budeme na prvom brehu,

zbadáš mi možno v očiach slziť nehu,

stále kamošku mám,

čo so mnou na pavlači vyčíňa.

2.

Ona:

V lavici vedľa seba,

kto udrel mňa, tak tým aj teba,

rovnaké vždy boli naše úlohy.

On:

Spolu vábila nás mapa sveta,

spolu nečítali sme Hamleta

a nechápali, že kdesi hádžu bomby z oblohy.

3.

On:

Predo mnou sedí dáma,

zdá sa, milá a dobrá mama

a neisto sŕka s pepsi červené.

Slová o dnešku sú klkom,

čo nám obom nejde dolu krkom,

radšej privolajme chvíle časom zájdené.