Jesenná pieseň

Bohuslav Kortman,

Kortmanovci, Považská Bystrica

1.

Zo stromov lístie padá,

zbohatla tvoja brada.

Na účte samé noty,

nemáš strach zo samoty.

Túlaš sa sám so svojou gitarou,

vietor ti hrá pieseň, čo nemá slov.

2.

Po nociach chladné rána,

láska, čo je len hraná.

Skrčené plány v kúte

a sľuby zabudnuté.

Túlaš sa sám so svojou gitarou,

znejú struny v piesni, čo nemá slov.

3.

Zožltla poľná tráva,

z rýchlika mladosť máva.

Naposledy zvoní zvonec,

každej piesni býva koniec.

Túlaš sa sám so svojou gitarou,

stíchli struny, pieseň, čo nemá slov.