Dážď pravdy

M. Nováčik "Maňas"

1.

Nech príde k nám dážď, čo púšť zastaví,

lásky a práva nech zavejú zástavy,

nech prídem sem na túto zem.

Nech príde k nám dážď, čo púšť zastaví,

zlobe, moci, krutostí zrkadlo nastaví,

nech príde sem na túto zem.

A ty, synku, ty si spíš,

našťastie nevieš,

že sú veci, čo až pochopíš,

ti načas spánok zaženú.

Ty, dcérenka, sladko sníš,

že vlny dobrá šmarja zlo do útesu

a na nich už sa plaví princ

čo ťa raz pojme za ženu,

nech je to tak, nech je to tak.