Cesty

M. Nováčik "Maňas"

1.

Tak dávno už je to známe,

odkedy našu zem máme,

že sa na nej cesty stretajú.

Náhoda sa v kúte škerí,

na osud kto chce, nech verí,

že sa na nich duše schádzajú.

Na rázcestí býva nekľud v nás,

či sa stopa s dákou spojí,

či tam taký ktosi stojí,

s kým dá sa bez veľkých rečí ísť.

Vtedy padlo ako závoj

medzi nami prvé ahoj.

Ruku na to a raz to musí vyjsť.

Refr.:

Pred sebou máme cesty z vyšľapanej trávy,

občas ich vidno na dne šálok čiernej kávy, súmrak padá.

Tešiť sa na šťastie, to už šťastím býva,

chudobný je ten, kto nenechá sa snívať a nehľadá.

2.

Tak dávno už je to známe,

odkedy našu zem máme,

že sa na nej cesty stretajú.

Pomedzi všedné dni a sviatky

v kalendári kvitnú piatky,

keď sa naše kroky schádzajú.

Už od rána býva nekľud v nás,

či to hudba s nami hrá sa,

či to šťastím nazvať dá sa,

že nás cesta vedie spolu do kopcov.

Pokým v pohode si hráme,

na ruke palec hore máme,

radi pôjdeme len s nebom nad hlavou.