Bláznovina

Dušan Franců, 1997

Rolničky, Bratislava

1.

Asi som sa nenarodil na správnej planéte,

niekde sa stala chyba,

čítal som poslednú z kníh, ktoré na svete

ešte len niekto vydá.

Asi som sa nevylodil na správnom pobreží,

hľadal som niečo iné

a našiel zase len to, o čo nebeží

v tejto bláznovine.

2.

Stojí, stojí zelený strom na Holi Kráľovej

a na ňom štyridsať vrán

kým stádo hrdinov spí pri plnom válove,

rozmýšľam ako sa mám.

Asi som sa nezastavil na správnom priedomí,

kde bolo otvorené

odvtedy noc čo noc blúdim svojím svedomím

a hľadám odpustenie.

3.

Zase som raz prešvihol vlak, bijú hodiny

trištvrte na svitanie,

Prišiel som sem iba tak medzi svojimi,

cez mosty polámané.

Staviame si hrady a vraj sa nám trafilo

nájsť cesty pozlátené.

Chcem si len pripomenúť, čo nám stačilo

keď spávali sme v sene.

4.

Staviame si hrady a píšeme po stenách

neznámi, ukrivdení,

ľúbiť sme zabudli, snívame o cenách

a vlastnom posvätení.