V mestečku vo Sliezsku

Slatinské Lazy, Podpoľanie

1.

V mestečku na Sliačku

krčmárka bohatá,

mala ona štvrtku sriebla,

tri merice zlata.

2.

Rojko sa zastrája,

že ju on ozbíja

o maľičkú, krátku chvíľku,

o jednu hoďinku.

3.

„Krčmáruočka naša,

dajže nám nocovať,

abi zme mi šeci mohľi

do rana tancovať.“

4.

„Skaďe ti, mláďenček,

skaďe ti pochádzaš,

že ti také sladké slová

predo mňa predkladáš?“

5.

„Ja som z mesta toho

perom písaného,

ja som z mestečka Trňavi

kupca bohatého.“

6.

Ako to krčmárka,

ako to počula,

razom ona, razom ona

po hudcou skočila.

7.

„Kamaráťi moji,

dnu sa do komori,

lojom pilku namasťiťe

a dvere vipíľťe!

8.

Slaňina aj sadlo,

to vám buďe snadno

aj tie klobási na panťe,

aj tie dolu dajťe!

9.

Zlato je v truhlici,

strieblo na polici

a to súkno na tej hraďe,

aj to naše buďe.

10.

Kamaráťi moji,

už sa von z komori,

veď jej tam už ňeostalo

aňi šťipka soľi.

11.

Kamaráťi moji,

na koňe sadajťe,

tam pri hore pod javorom,

tam na mňa čakajťe!

12.

Kamaráťi moji,

tam si posadajťe

a tamže vi, dobrí chlapci,

peňiažke čítajťe!

13.

Jednému dveťisíc,

druhému triťisíc

a Rojkovi naostatok,

tomu seďemťisíc.

14.

Ňechojťe dolami,

len chojťe horami,

ľebo vás tam pochitajú

zvoľenskí žandári.

15.

Krčmáruočka tlstá,

tancuj sebe zhusta,

veď ťi je už komoruočka

aj z maštalkou pustá.“

16.

Ako to povedau,

na koňa viskočiu,

tam pri hore pod javorom

kamarátou zočiu.