Pred našimi okny lavička malá

Repište, Pohronie

Zdroj: Sestry Anna a Mária Čížové

Pred našimi okny lavička malá

Repište

Zdroj: Sestry Anna a Mária Čížové

1.

Pred našimi okny lavička malá,

na nej sedávala Anička bledá.

[:Svoju smutnú hlávku do zemi kloní,

svoje modré očká šatkou zacloní.:]

2.

Vždy si mi vravieval, drahý Janíčku,

aby ti vyšila bielu šatečku.

V jednom rožku kvietok, v druho ružičku,

nezabudni na mňa, drahý Janíčku.

3.

A keď teba, Janko, rodičia bránia,

ktorá je bohatá, tá bude tvoja.

A keď teba, Janko, s inou povedú,

mňa, družky, mládenci, k hrobu ponesú.

4.

Z bohatého dvora kočiare idú,

bohatú nevestu k oltáru vedú.

Z chudobného dvora, družky, mládenci,

bielu rakvu nesú, pokrytú venci.

5.

A za nimi kráča smutný Janíček,

v svojej pravej rúčke nesie šateček.

A odrazu zvolá, kde je Anička,

strela mu vybuchla z jeho srdiečka.

6.

Bohatí rodičia, čo z toho máte,

chudobnú nechcete, teraz plačete.

A na tom ich hrobe biela ružička,

že tu odpočíva, Janko, Anička.