Zvony zvonia smutne

1.

Zvony zvonia smutne, pochovávajú,

peknô dievča už do hrobu dávajú,

[:na jej hrobe nezábudka vyrástla,

pozri milý, tu ti leží milá tvá.:]

2.

Nezábudka svetlo kvitne, nežlkne,

prečos tajil, že si chodieval ku mne,

[:chodieval si, Boh je svedok nad nami,

neraz si bol o mé líčko oprený.:]

3.

Stalo sa mi, čo sa mi nemalo stať,

nebols hodný moje líčka poboskať,

[:nebols hodný, ani hodný nebudeš,

falošný si, aj falošný vždy budeš.:]