Večer, keď slnko jasné

1.

Večer, keď slnko jasné za hory zapadá,

každý po dennej práci k spánku sa ukladá,

len pytliak so svou zbraňou

do lesa tiahne na čekanou.

2.

Vyrušen ranou z pušky mysliveček kráča von,

a za mstivým volá silným hlasom....

3.

Pytlák sa pozastavil, v očiach má slzičku,

že si on slobodienku, tak ľahko nepredá,

skok mocný z rozmach rukou,

vrazil mu ostrý nôž do prsou.

4.

Ráno, keď slnko vyšlo a vtáctvo spievalo,

u potoka leží skrvavené telo,

tam v diali, kde hučí les,

nek niekto povie, kto je vrahom.

Pozn. Časť textu zrejme chýba.