Tichý vetrík po doline veje
Textové verzie
2Verzia #1
1. Tichý vetrík po doline veje, slniečko sa spoza hory smeje, [:biela ruža v poli sa rozvíja, ach, Bože môj, však som nešťastlivá.:] 2. Hoci leto žiari v plnom kvete, mňa neteší už nič na tom svete, [:neteší ma vonku, ani dnuká, moje srdce od žalosti puká.:] 3. Spoza mraku vyšiel mesiac zlatý, i môj milý zo sveta sa vráti, [:možno v jeseň a možno až v zime, dá Boh, naša láska sa zas príjme.:]
Verzia #2
Repište, Pohronie Zdroj: Mária Kordíková, r. Hudecová 1. Tichý vetrík po doline veje, slniečko sa poza hory smeje, [:v šírom poli kvieťa sa rozvíja, ach, Bože môj, však som nešťastlivá.:] 2. Aj v tom lete, keď je všetko v kvete, nič mi je nie po vôli na svete. [:len tmavý hrob, ten mi je po vôli, v tmavom hrobe, srdce ma nebolí.:] 3. Bolelo ma moje srdce vždycky, v tmavom hrobe, nebude ma nikdy, [:v tmavom hrobe budem odpočívať, a môj milý bude ma spomínať.:]
Kam pokračovať ďalej
Pridaj prvé pokračovanie a pomôž vytvoriť prirodzený tok medzi piesňami.