Chodí dieuča po strnisku

1.

Chodí dieuča po strnisku, lomí rukama,

zabili jej bielu húsku medzi žitama.

[:Čo si, húska, zvinila,

že ťa na smrť zranila ruka neznáma?:]

2.

Neplač, milá, nenariekaj, má holubička,

nevedeu som, že to bola tvoja husička,

[:kceu som ju len naplašiť

a od žita odvrátiť, neplač, dušička.:]

3.

Nebolo ti treba plašiť húsku kamením,

dosť by jej bolo bývalo špatným pozrením,

[:od takýho človeka,

všetko beží, uteká, ja ti neverím.:]