Biele ruže prekvitali

Dolná Ždaňa, Tekov

1.

Biele ruže prekvitali, keď som k vám chodieval,

často, často, pod okienkom, som ťa prehováral.

Maj sa dobre moja milá, ja ťa ľúbim stále,

nás už nikto nerozľúči, len sám Pán Boh znenadále.

2.

Z bielej ruži lístie zvädlo, len ten bodlač zostal,

naša láska sa zmenila, falošným si mi zostal.

Hanbíš sa už k nám chodievať, že ťa zrada morí,

nie si hoden, falošníku, že pre teba slzy roním.

3.

Ja som k tebe prívetivá, zle sa mi odplácaš,

keď ty moje smutné srdce v toľkých žialoch zmáčaš.

Tú falošnosť Boh ti splatí, ja ti ju nemôžem,

jako že sa ja nešťastná v toľkých žiaľoch prepomôžem.