Buďem sa ja, môj najmiľší

Dolná Ždaňa, Tekov

1.

Buďem sa ja, môj najmiľší, tej jeseňi vydávať.

Príďže sa ty môj najmiľší, šej-hoj,

pod náš oblok spoďívať.

Keď už bolo veseľie, prišiel milý na špehe.

Viďel milú s iným seďeť, šej-hoj,

boľelo ho srdce své.

2.

Preveselo zaspieval, prežalostňe zaplakal,

až sa celá zem zatriasla, šej-hoj,

na ktorej on, smutný stál.

Keď bolo po tej svadbe, išla milá na vodu.

Položila k nohám vedro, šej-hoj,

išla k milému hrobu.

3.

Či spíš milý, či čuješ, či mňa verňe miluješ.

Prečo si mňa odhováral, šej-hoj,

že ma ňikda nevezňeš.

Choj ty, milá, z hrobu môjho, máš ty doma iného.

Ja tu budem odpočívať, šej-hoj,

až do dňíčka súdneho.

4.

Keď už buďe súdny deň a ja pôjdem z hrobu ven.

a predsa ťa, moja milá, šej-hoj,

ňikdy veru ňevezňem.