Uš som doma ňebou

Zázrivá, Orava

1.

Uš som doma ňebou, len štiri ňeďele,

[:narástuo mi žitko zelenuo vo dvore.:]

2.

Ňebouo to žitko, leš boua pšeňička,

[:ňepúšťaj, Aňička, zvečera Jaňíčka.:]

3.

Ako ho ňepusťím, keť ma pekňe prosí:

[:otvor mi, Aňička, poviem ťi ja čuosi.:]

4.

Keť mu otvoriua, pekňe hu obejmau,

[:za jej vernú uásku, pekňe hej ďakovau.:]

5.

I ja ťi ďakujem za ťie tvoje kroki,

[:čuo si mi urobiu chodňík pod obuoki.:]

6.

Jeden pod obuoki, druhí hore dvorom,

[:buďe sa mi ňežal prechodiť sa po ňom.:]

7.

Kamže sa ťie časi, kamže sa poďeui,

[:keť zme sa prví ras či vieš ďe viďeui.:]

8.

Traja sťe kosili a ja som hrabaua,

[:tam som ťa muoj miuí pod horuof spoznaua.:]