Cudzina nás vábi

1.

Cudzina nás vábi, v diaľky láka hlas,

pozrieť naposledy rodnej zemi pás.

Márne však o šťastí snívaš v cudzine,

[:to kvitne na rázcestí, pri rodnej dedine.:]

2.

Loď už kotvu dvíha, cítiš stále chlad,

márne zrak tvoj hľadá, čo si mával rád.

Vymenil by si hneď, čím ťa láka svet,

[:za jeden kútik malý a tam sa vrátil späť.:]

3.

Nehľadaj šťastie v cudzine, tam nikdy nemôže byť,

preto že doma jedine môžeš ho pocítiť.

Budeš len spomínať v žiali, hoc by si sto rokov žil,

[:na ten kúsok sveta malý, kde si sa narodil.:]