Keď som v našej záhraďe

Hont

1.

Keď som v našej záhraďe, záhraďe rozmarínček trhala,

každí večer som ho ja, som ho ja slzami poľievala.

[:Ešte aňi rozmarínu ľístok ňevišiel,

uš sa so mnou ten môj najmiľejší, uš sa so mnou rozišiel.:]

2.

Mamka sa ma spytuje, cérka moja čo ťi je,

prečo plačeš, nariekaš, nariekaš, pri svojom rozmaríňe.

[:Tajila som, aľe teraz už viac ňetajím,

pre jedního huncúta, beťára, s tochto sveta sa straťím.:]