Neďaleko od Trenčína pri Uhrovci

Neďaleko od Trenčína

pri Uhrovci je dolina,

keď cez ňu ľudé kráčajú,

dubkom im vlasy vstávajú.

Medzi dvoma potokama

stojí strašná skala sama,

má ľudskú tvár i postavu,

ruky, nohy, oči, hlavu.

Popri nej kameň na zemi

jako dieťa zavalený.

Za starých časov Cigánka,

kterej meno bolo Ratka,

niesla tam dieťa na ruce,

nemala plienky, onice.

"Ha, bodaj ťa, ty potvora,

jasná strela paromová!"

Vtom shodí batoh so seba

s pecňom jačmenného chleba,

z chleba kusy odlomila

a fagana očistila.

Buoh Parom za oblakamí

uvidí to nahnevaný:

Tresk! zahrmí jej do čela,

hneď i s deckem skamenela,

že božieho daru, chleba,

tak užila, jak netreba.

Dieťa nevínuo pre hriech

ten čaká tu až na súdny deň,

robí niekedy aj divy,

chráni priesadku od zimy.

Ale Ratka u tej rieky

bude skalou až na veky.