Tichúčko dunajské vlnečky

1.

Tichúčko dunajské vlnečky zo skaly padajte,

a vy moje čierne očičká už viacej neplačte.

[:Vy neznáte moju bolesť, ani môj veľký žiaľ,

keď milý s bohatou milenkou k oltáru vstúpiť mal.:]

2.

Ty si sa môj milý ulakomil na to jej bohatství,

a mňa si presmutnú tak nechal, ktorús mal najradší.

[:Ja som v kostole stála a v mdlobách padala,

keď mi tá bohatá milenka, milého odobrala.:]

3.

Spomeň si má drahá Andulička, jak som ťa rád mával,

keď som ja v tej vašej záhradke pod lipkou sedával.

[:Jak oni na mňa volali pod tichým javorom,

ten krát som, má drahá Andulička, na teba zabudol.:]