Smutná vŕba čo tak raníš konáre

Podbiel, Žofia Murínová

1.

Smutná vŕba, čo tak raníš konáre,

smutné dievča, čo tak plačeš, čo ti je.

Čo tak plačeš, čo ťa bolí,

a či ťa snáď láska morí,

snáď šuhajka zapomenúť nemôžeš.

2.

K nám si chodil, lásku si mi sľuboval.

Vtedy si už iné dievča miloval.

Miluj, miluj, ja ti v ceste nebudem,

dá to Pán Boh, že ťa ja snáď zabudnem.

3.

Sadila som bielu ružu, zhynula,

už sa naša verná láska minula.

Ty miluješ iné dievča už zase,

a ja vednem ako ruža po mraze.