Hory, hory, hory sú

1.

Hory, hory, hory sú,

pod horami búčky sú,

a pod búčky ľalija,

trhala ju má milá.

2.

Keď ju ona trhala,

na šuhajka volala:

Poďže, šuhaj, poďže sem,

uvijem ti perko z nej!

3.

Akožes ma poznala,

keďs ma menom nazvala?

Po tom vranom koníčku,

po falešnom srdiečku!