Dajcež mi župan

1.

Dajcež mi župan, pas naň pripašem

a pojdzem k milej, tam še ukažem.

2.

Vyšla dzivčina jako z ruže kvet,

horko plakala, zmenil še jej svet.

3.

Co ty narikaš, dzivčino moja,

jak nenarikac, nebudzem tvoja.

4.

Budzeš, dzivčino, budzeš, dá-li Buh,

radzia mi ľudze i sam sudzi Buh.

5.

Ty pujdzeš huru a ja dolinu,

ty skvitneš ružu a ja leliju.

6.

Ty pujdzeš dražku a ja kamencem,

ty budzeš pannu a ja mladencem.

7.

Ty budzeš pannu vo veľkym dvore,

ach a ja kňazom v poľskym kláštore.

8.

A jak pomreme, dame my sobe

zlate litery vybic na hrobe.

9.

Kto tamac pujdze, ten čitac budze:

Rozlučna ľubosc leži v tym hrobe.