Veje veter, veje

1.

Veje veter, veje, veje, veter veje, po doline veje.

Frajerôčka moja, frajerôčka moja, otvor vaše dvere.

[:Frejerôčka moja, otvor vaše dvere,

studený vetríček, studený vetríček na moju tvár veje.:]

2.

Ja by otvorela, ja by otvorela, ňevím ďe je klučka.

Ľen ňevyhováraj, ľen nevyhováraj, na nej ťi je rúčka.

[:Na ňej ťi je rúčka, na prsťe obrúčka,

môžeš milá veďeť, možeš milá veďeť, že buďe rozlúčka.:]

3.

Keď sme sa my dvaja, keď sme sa my dvaja rozlučovať maľi,

aj tá zem plakala, aj tá zem plakala, na kerej sme stáľi.

[:Aj tá zen, aj tá zem, aj tá postelôčka,

na kerej sedala, pozďejši ľíhala moja frajerôčka.:]