Od Javoria mračná idú

Hont

1.

Od Javoria mračná idú nad Pliešovci jasno,

čože sa to, jaj, Bože muoj, za znameňia stalo,

[:stalo sa to azda preto, pre moju slobodu,

že som si hu zahoďila za tú bistrú vodu.:]

2.

Kebi sa to ešťe stalo, že bi voda viskla,

že bi tá sloboda sama za mnou prišla,

[:čo sa tie dňi tri krát vráťia, ja tvoja ňebuďem,

ale ťa ja v mojom srdci za to nosiť buďem.:]

3.

A f tej našej záhradečki studňa murovaná,

pri ňej stojí moja milá veľmi uplakaná,

[:čože ťi je milá moja, či ťi škoďí voda,

a či ťa len veľmi trápi tá tvoja sloboda.:]