Ide verbung, ide

1.

[:Ide verbung, ide, hore Košicami,:]

[:hej, zverbuj sa, šuhajko s čiernyma očami.:]

2.

[:Nezverboval som sa, nasilu ma brali,:]

[:hej, ľanovú košieľku na mne podriapali.:]

3.

[:Ľanová košieľka, šila ju milenka,:]

[:hej, šila ju prez týždeň, plakala každý deň.:]

4.

[:Načo ti, môj milý, tá košieľka bude,:]

[:hej, keď pôjdeš na vojnu, kto ju nosiť bude?:]

5.

[:Keď pôjdem na vojnu, vezmem si ju sebou,:]

[:hej, budem sa s ňou tešiť ako s mladou ženou.:]

6.

[:Zverbujže sa, zverbuj, veď si na to súci,:]

[:hej, nech ťa nelapajú stoliční hajdúsi.:]

7.

[:Keď som sa verboval, otec na mňa volal,:]

[:hej, vráť sa, syn môj, vráť sa, veď som ťa vychoval.:]

8.

[:A ja sa nevrátim, ani krok nekročím,:]

[:hej, kto za mnou banuje, nech za mnou vandruje.:]